Proč jste se rozhodla pro vědu?

V oblasti onkologického výskumu pracujem už veľmi dlho. Rozhodla som sa pre tento smer už na vysokej škole, keď sme si vyberali témy diplomových prác a ja som si zvolila za školiace pracovisko Ústav experimentálnej onkológie SAV v Bratislave, kde som nakoniec zostala 6 rokov. Už v tom čase to bola túžba pomôcť pacientovi s rakovinou, objaviť nový liek, zlepšiť liečbu.

Jakému tématu ve výzkumu nádorů se věnujete?

Po materskej dovolenke som nastúpila na Ústav translačnej a molekulárnej medicíny LF UP v Olomouci, kde som doteraz. Pracujem v robotickom skríningovom laboratóriu, kde testujeme nové chemické látky a snažíme sa prispieť k objaveniu nových aktívnych látok, liečiv, ktoré by pacientom pomohli v boji s rakovinovým ochorením.

Do jaké míry ovlivnila Vaši kariéru mateřská dovolenka a děti?

Mám 2 deti, na materskej dovolenke som bola 5 a pol roka. Pre človeka pracujúceho vo vede je to dosť dlhý čas, lebo denne pribúdajú nové poznatky. Ale neľutujem to, nové informácie sa dajú postupne doštudovať. Prirodzene, zmenil sa mi rebríček hodnôt, ale je to aj väčší pocit zodpovednosti, za svoju prácu, za výsledky, ktoré by mohli pomôcť čo len jednému človeku.

Vědecké pozice si vyžadují spoustu času tráveného v laboratořích a studiem. Jak zvládáte skloubit profesní život s tím rodinným?

Stále sa to učím a bojujem s pocitom, že či už práci alebo rodine som niečo dlžná, ale s tým bojuje asi každá zamestnaná matka.

Jak vnímáte ženy ve vědě? Mají stejné příležitosti jako muži?

Podľa mňa je doležité, kto čo urobil a nie či je muž alebo žena. Rada pracujem v skupine s mužmi aj ženami, myslím, že vďaka rozdielnemu pohľadu na vec sa dokážeme posunúť ďalej a pomôcť si.

Čeho byste chtěla ve své profesní kariéře dosáhnout?

Nájsť nový liek na rakovinu je beh na dlhú trať a vyžaduje spoluprácu viacerých vedeckých tímov. Bola by som veľmi rada, keby som aspoň maličkým čriepkom priložila ruku k dielu a dala niekomu nádej.

Sdílej